sobota 29. apríla 2006

PROSÍM O POMOC


PROSÍM POZOR!


VYHLASUJEM PÁTRANIE!

Stratili sa dvaja členovia Fantastickej štvorky. Menovite: Charlotte a Nick.

Naposledy sme o nich počuli včera v piatok 28.4.2006. Vtedy Nick prezradil Reedovi, že idú von s Nickovou záhadnou kamarátkou a potom s Pinďom (!!!!!). Odvtedy o sebe nepodali ďalšiu správu.

Vzhľadom na Pinďove tendencie k zmiznutiu sa o oboch (vlastne o všetkých troch) veľmi bojíme. Väčšinou sa totiž podobrom fláme zvyknú pochváliť.

Nick je vysoký, štíhly, okatý mladý muž, velice sexi vyzerajúci. Oblečené mal určite niečo mňamkovité.

Charlie nie je až taká vysoká, je štíhla a okatá. Obliekla sa určite dokonale. Všetko so všetkým zladené. Make up jemný, ale rovnako dokonalý. Účes (pekvapivo) dokonalý.

Uvažujem o niekoľkých možných dôvodoch ich zmiznutia.

1. uniesli ich mimozemšťania (čo je však vysoko nepravdepodobné, resp. keby sa to aj stalo, verím, že by ich veľmi rýchlo vrátili)

2. uniesol ich Pinďo a teraz im rozpráva svoje príbehy z mladých čias a o tom, čo vyviedol s triednou knihou ešte vtedy dávno na strednej (čo je horšie? Pinďo, alebo mimozemšťania?)

3. "mierne" to prehnali s alkoholom a teraz dospávajú ( aj keď už je deväť hodín večer následujúceho dňa, hm prozaický dôvod)

4. niekoho zbalili a teraz si to užívajú ( obom by to prospelo, takže toto je možnosť, v ktorú tíško dúfam)

5. nič sa nestalo, len ich bolí hlava a vzhľadom na Charlottine študijné povinnosti a pracovné povinnosti Nicka makajú ako fretky ( no, Chalrie možno, u Nicka o tom silno pochybujem)


Ak by vám napadli ďalšie dôvody ich mlčania, uveďte ich prosím v diskusií.

Ak by ste náhodou dostali akékoľvek informácie o tom, kde sa nachádzajú, urobte, prosím to isté.

Vopred ďakujem za spoluprácu.

piatok 28. apríla 2006

Veľká či malá?

Strašne sa mi chcelo... a tak som zašiel na verejné záchody! Ja a verejné záchody! Chápete to? Ja nie. Doteraz.

Mlynské Nivy. Stanica pustá, stanica tichá.
To máš vidieť! Ľudí na milú kedveš! A teraz šti, keď okolo teba postávajú a pobehujú iní. Nedá sa mi nikdy, a preto som si vypracoval plán.

Plán mal jediný bod. Bod 0, bod zero. VYBER SI KABÍNKU!!!

Ewan si v Trainspottingu vybral život, ja som si vybral kabínku. Zostalo dúfať, že hoci výber je filmový, záchod bude netrainspottingový (rozumej čistý).

Hlasom rozhodného, počúrať sa idúceho, som pani záchodárke (označenie hajzelbaba sa mi zdá akési nevhodné, pretože si nie som istý, či by ma odvar z jej ucha zachránil pred návratom do podzemia) oznámil: „Kabínku!“
Pozerá na mňa. Pozerám na ňu. Zrazu z nej vypadne: „Na malú?“

Bože, aká impertinentná otázka...

Pozriem vpravo, na papier veľkosti A4. Stojí na ňom: PISOÁR 2,- Sk; KABÍNKA 4,- Sk. Ani slovo o malej! „Kabínku,“ zopakujem a začínam si pripadať ako Adela, keď volala do elektrární a stále opakovala slovo „faktúra“.

Kabínka. Kabínka. Kabínka! Koho tu musím pretiahnuť, aby som sa nepototo?! Podávam jej dvadsaťkorunáčku.

Neviem, čo sa presne odohrávalo v hlave pani záchodárky, ale vyzeralo to asi takto: if pisoár=malá and kabínka=veľká, then pisoár=2 Sk and kabínka=4 Sk. Ale prečo sa rovno nepozrela na ten papierisko, čo jej tam visel pod nosom? A možno len rozmýšľala nad tým, aký osviežovač na záchody kúpi. A potom si povedala, že taký istý ako naposledy – t.j. nijaký, a vydala mi šestnásť korún.

Až neskôr mi došlo, že pani záchodárka vlastne okráda svojho zamestnávateľa, keďže za malú berie dve kačky aj v prípade, ak zákazník (?) ide malú-ovať do kabínky.

Radšej nechcem vedieť, či by odo mňa pýtala cenu za použitie kabínky, keby som šiel na veľkú k pisoáru...

streda 26. apríla 2006

Prečo je Nick ako stará panna


Nick je v poslednej dobe na nás odporný ako svokra na neželanú nevestu, ktorá nevie uvariť kapustnicu. Teda hlavne na Charlie, a na mňa...na Reeda bol taký odjakživa (neviem, čím to je, alebo, že by som vedela..?).

Nikdy si neodpustí sakrastickú poznámku na margo nášho výzoru, nemôže si nevšimnúť (zdôrazňujem) DROBNÉ nedostatky našej pleti a nemôže sa k nim nevyjadriť. (Uff, mierne komplikované, nech!)

Kedysi, ešte vtedy dávno, keď sme sa zoznámili a bol zadaný, tak to bol taký milý príjemný chlapec. A teraz....? Strigôň!(Ty brďo, aké slovo!) A ešte k tomu je FURT unavený! Ako stará panna.

Je to jasné! Včera sme TO aj pomenovali...

Vieme, čo s amu stalo....respektíve, čo sa s ním deje! Včera totiž po Jasperovom článku polemizoval, že či sa náááhodou nepridá k mormónom.

NEDOSTATOK SEXU!

Takže, drahý Nickie náš! Už si nejaký zabezpeč ;), JASNE???

utorok 25. apríla 2006

Takmer babská jazda

S kamoškou (Ona) sme dali vychádzku po meste, pozrieť dáke nové sýkorky a tak. No najmä vyliečiť jej depresiu z jej chlapa, ako inak. Zase. V poslednej dobe sú to jej najväčšie problémy. Ako sama povedala: „Nemám s kým jesť, nemám s kým spať. Moje primárne spoločenské potreby sú neuspokojené. Ešteže piť mám s kým“. Usmiala sa na mňa a pokračovala: „Aj keď chľastať môžem sama, to mi vadí podstatne menej ako tie prvé dve“.

Ja: No tak vrav, čo ten tvoj zase vymýšľa.
Ona: Áale, asi sme sa rozišli. Zjavne sa mu nepáčil môj spôsob prejavu.
Ja: Spôsob prejavu? V čom preboha?
Ona: Poviem neskôr, počkám si, až budeš večerať, nech ti má čo zabehnúť.
Ja: Určite dačo o sekse! Tak už konečne chcel? Už nezaspal pri tebe a nič?
Ona: Nó hej. Ako to ty zweistein všetko vieš. Dobre teda. Tak sme sa dohodli na takých tých veciach, že čo a ako budeme robiť, ale asi som to prehnala. Veď vieš, putá, vosk a iné veci. Hmm, asi som bola až moc zlá.
Ja: Tak to dobre že som nejedol, hahaha, už by bolo po mne, smrť udusením. To je horšie než na otravu alkoholom. Ale veď ty si bola vždy zlá! To nevedel?
Ja: Jéj, pozri, püdelchen!


V tom sa otočil postarší majiteľ psa na ktorého som ukázal.

Ja: Nie vy, to bolo na psa.
Ona: Ha, koho to nevidím. Slávka s Maťkou a Palculienkou. Herečky a estét. Dívaj sa.
Slávka: Nickie, jéj, áá. Aká babská jazda a neplánovaná!
Ja: Ehhmmm.
Palculienka: Ehhmmm.
Slávka: Ale Nickie, hehe, šak sranda.
Ja: Nó to vieš, ako v tej reklame ... tú tú .. akože obsadené, chápeš sranda. Popukám sa.
Ona: Náhoda, tak ale o tomto musíš napísať, aj keď Slávku ťažko verbálne sprítomníš.

Slávka, hmm, že vraj jej chýbam. Vravela niečo na štýl, že už nikto normálny nechodí busom odkedy som sa odsťahoval a nemá s kým a o čom, ani o tom svojom psychológovi či sestre Báši. Jedna uletenejšia ako druhá. Báša sa rozhodla zarobiť si v Anglicku. Prácu si našla v dákom gay bare. Odkedy sa vrátila späť, inam ani chodiť nechce. Samé gay bary. Dáko si na ne zvykla. Zvláštne, ja som si na také nikdy nevedel.

Maťka, ehh, no tak tá má teraz tiež problémy. Také ako Ona. S chlapom dákym, sa jej páči či čo. Čašník s ktorým kedysi až päť dní chodila. Fuj, aké strašné slovo, že chodila. Ale ony sú s Ňou rovnaké. Raz chcú holku a raz chlapa, nevedia sa rozhodnúť.

A palculienka, reálne sa volá Jurko. Estét, umelec, ako aj Maťka so Slávkou. Účes podobný hercovi diskopříbehu. Ale nehorázne mu to svedčí, to je fakt. Má celkom peknú holku a veľa nápadníkov. Vravel som mu nech nechodí s Bášou po gay baroch.

Tak to sú oni. Estéti. Zaspomínali sme si trocha na staro nové časy pri víne. Vo víne pravda predsa je. Tak sa vraví a nevraví sa len tak. A mimochodom. Ako dopadla kamoška Ona? Dnes mi napísala, že je čerstvo rozídená, má nového kamoša a konečne si nemusí holiť nohy. Čo dodať. Nič. Má plán, ale o tom už snáď nabudúce.

streda 19. apríla 2006

Vyznanie

Nastúpila pri Novom moste. Bola úžasná. Plavé vlasy, skvelá postava. Opasok bledohnedého kabátu jej ležérne visel pozdĺž dlhých nôh. Na výške jej pridávali čierne topánky na podpätkoch. Jednou rukou sa pridŕžala v uháňajúcej električke, v druhej držala akési papiere a vkusnú hnedú kabelku.

Bola odo mňa len pár metrov. Na tvári som vykúzlil ten najočarujúcejší úsmev, akého som schopný. Musel som jej to povedať.

Podišiel som bližšie a zacítil jej parfém.

„Bejby,“ nadýchol som sa a pozrel jej hlboko do očí, „hnedá kabelka a čierne topánky? Ts-ts-ts...“

pondelok 17. apríla 2006

Otázky

Koniec alebo začiatok? Svetlo alebo tma? Deň či noc? Aká je krehká hranica medzi nimi. Uvedomujeme si to vôbec? Zamyslíme sa niekedy nad tým? Prečo by sme mali? Hm, dobrá otázka.

Pomôcť alebo nechať tak? Prísť alebo zostať doma? Spýtať sa alebo zostať ticho? Tak málo a zároveň tak strašne veľa.

Dnes nepriatelia a zajtra najlepší kamaráti. Naozaj nešťastie zbližuje? Prečo? Aj tak sa to nedozvie. Alebo predsa? Čo je POTOM? Je vôbec niečo POTOM? Aký to má celé význam? Je vôbec dôvod sa ponáhľať? Má zmysel vyčkávať na niečo? Dočkáme sa alebo nie?

piatok 14. apríla 2006

(chlpatá) Oberačka

Tak sme oprali – biele na štyridsiatke. Ja spodné prádlo a nejaké tričká. Nick tiež prihodil nejaké spodky. Charlie dala pyžamo a Pecosita velikánsky uterák.

Tak sme usušili – na sušiaku v obývačke. Pozbierané prádlo sa u nás väčšinou suší aj po usušení. Potom nejaký iniciatívny jedinec vytiahne dosku na žehlenie, naštartuje nástroj a ide sa na to. Tentoraz som to bol ja, lenže...

Aaaaaaaaa! (Zdesenie)

Obzerám svoje spodné prádlo a nejde mi do hlavy, kde sa tam vzalo toľko vlasov. Krátkych vlasov. Beriem do rúk ďalšie a ďalšie. Samé vlasy. Vlasy spredu, vlasy zozadu. Vlasy zvnútra, vlasy z vonku. Zahreším.

Rozmýšľam. Pecosita strihala cez víkend Johnnyho. Áno, zase. Buď je tak veľmi nespokojná s jeho zostrihom, alebo jej i nám chce jej podvedomie niečo povedať... Je to jedno, lebo mne to došlo. Ten prekliaty uterák. Ten vychcaný, veľký uterák. Zahreším.


A teraz sú Johnnyho vlasy na MOJOM spodnom prádle. Na mojich tričkách. Vždy som túžil mať Johnnyho hrivu v rozkroku mojich spoďárov!!! Zahreším. Zas a znova.

Beriem prvý kus spodného prádla a nad vaňou sa ho snažím okefovať. Výsledok je nulový. Beriem pinzetu a vlas po vlase odstraňujem. Po pol hodine znova vidím svoje boxerky. Tie vlasy sa zapichali na tie najnemožnejšie miesta. Ďalej...

V utorok som odchlpoval svoje prádlo dve hodiny. V stredu v noci, keď Nick a Charlie zronení svojou vlastnou chlpatou oberačkou, pozerali film, ja som si oberal tričká, nadávajúc ako pohan! Včera som svoje dielko zavŕšíl. To najzavlasenejšie tričko som obral pinzetou za necelú hodinu.

Odporúčam, je to skvelé na podporu činnosti nervového systému a vylepšenie slovnej zásoby. Tú svoju som obohatil minimálne o pätnásť nových vulgarizmov.

Stačí nám dať vedieť, kedy budete prať. Pošleme vám Pecositu aj so zachlpeným uterákom. Bude švandaaaaaaa!

streda 12. apríla 2006

Zdenka Predná, Charlottina nevoľnosť, slepá baba a šampáňo v parku: tomu hovorím happy b-day

Poznáte to, keď sa už zobudíte unavení a viete, že ten deň bude nanič? Ja som sa tak zobudila včera. To som však ešte nevedela, čo ma čaká.

Ráno škola, potom práca. Svetlým bodom dňa mal byť koncert Zdenky Prednej, na ktorý sme mali ísť všetci z F-štvorky. Album sme mali napočúvaný, celkom sa nám pozdával. Hlavne Reed pri jej pesničkách rád skackal medzi dverami do obývačky. Poobede som sa stretla s Charlie a Nickom doma, Reed nás mal čakať pred Babylonom.

Naša klasická cesta električkou. Spolucestujúci z nás museli mať šou, ale niektorí si už hádam aj zvykli. Charlie sa ale sťažovala, že sa necíti dobre, že jej je nejako čudne, a že dúfa, že nebude grckať. Obaja s Nickom boli mierne haluzní, ale keďže to nie je u nich nič výnimočné, neprikladala som tomu žiadnu dôležitosť. Reed mrzol presne tam, kde povedal, že mrznúť bude, tak sme sa začali tlačiť dnu.

Prvý dojem nič moc, keď bola kosa ako na Sibíri a my sme sa naobliekali a v Babylone nefungujú šatne. Zmätok, panika. To však potom vyriešil niektorý z našich chlapcov, keď navrhli, aby sme išli úplne k pódiu a bundy si položili tam. Potom prišiel Hroch s kamošmi. Dosť sympaťák, ten Hroch. Fakt! Mali by ste ho spoznať. Ani sekuriťáka sa nezľakol...no dobre, tak len trošku.

Dali sme si gin tonik a čakali, že čo bude. A veru aj bolo! Prišla Tina s kapelou a vokalistkou Sašou (Áno, tou čo skoro postúpila namiesto Kepeňovej do SHS2) a parádne to rozbalili. Neviem, či je to len v Bratislave tak, alebo je to tak všade, ale ľudia, čo tam boli, prišli na koncert a stáli ako prikovaní a čučali ako puci. Bez pohybu, takmer bez známky života, naobliekaní v zimných bundách, potiaci sa a smrdiaci.

Dosť divné. Myslím, že Tina bola clekom rada, že sme tam boli. Z jej pohľadu, ktorý k nám často vrhala som to vycítila. Hneď ako to ona rozbalila, my sme to rozbalili s ňou. Zvyšok obecenstva na nás síce čudne pozeral, ale...nám to bolo total egal. Veď sme prišli na koncert, zabaviť sa, vyblázniť sa. Hroch a jeho company sa pridali k nám a vytvorili sme akýsi "živý" kúsok "mŕtveho" publika.

Tinu som poznala, aj jej hudbu, ale to, čo tá žena robí na pódiu, to je sila. Klobúk dolu. Energia a sexepíl z nej len tak sršia, a všimli si to dokonca aj naši chlapci, čo už je vzhľadom na ich orientáciu, čo povedať.

Zdenka to tiež rotočila na plné obrátky. Náš "živý" kútik si hneď všimla a nazvala ná tancujúcim fanklubom. Skoro sme rad za radom omdleli. Zdenka je kočka. A to fakt naozaj úplne vážne neklamem. A ten jej hlas! Kde sa to v takej malinkej osôbke berie? A tak sme skackali, spievali, tancovali... Len Charlie na mňa stále hádzala také čudné pohľady. Som sa bála, že hodí tyčku na toho strnulého fotografa, čo sa jej postavil rovno pred nos a ani keď ho poprosila, tak nechcel uhnúť. Suchár!

Keď došlo na odovzdávanie platinovej platne, Charlie zbledla. Nick sa veľkodušne ponúkol, že ju zoberie von. Reed zostal so mnou do konca a vyťakával a vyvreskoval so mnou: "Ešte, ešte!!!", keď sa Zdenka tvárila, že už koncert skončil. Prídavok bol úžasný. Najmä reagge verzia Nothing Compares To You, ktorou v doprovode Tiny koncert zakončila.

S Hrochom sme odniesli poháre k baru, Reed stále telefonoval a tváril sa pri tom, ako James Bond. Keď sme sa k nemu vrátili, všimli sme si, že Zdenka na druhej strane pódia dáva podpisy. Rýchlo som kúpila plagát a predierala sa cez detičky, čo mi boli akurát tak po pás, čo sa okolo nej zhŕkli. Asi na mňa zonvu prišla puberta.

Myslím, že F4 & friends slušne zvyšovali vekový priemer na koncerte, ale treba neskromne uznať, že aj úroveň zábavy. Zdenka sa s deckami milo bavila, a keď prišlo dievčatko na vozíčku, zoskočila z pódia a spýtala sa jej, či sa koncert páčil, a či hudba nebola príliš nahlas. Veľmi zlaté žieňa, táto Zdenka. Podísala nám plagát, heč! A keby ste náhodou neverili, tu je dôkaz!



Tak sme sa s Reedom a Hrochom pobrali hľadať zelenú Charlie a chrabrého Nicka záchrancu. Vraj nás čakajú na Račku. Po ceste sa Reed hral na to, že ja som smäd a auto je Sprite, tak ma postavil do stredu cesty...našťastie to Sprite nestihol.

Cupkali sme si spolu po úzkom chodníčku, keď zrazu Reedovi totálne hrablo, či čo. Vytasil na mňa takú dlhú vec! a začal ňou mávať pred mojimi očami!! Bol to šál. zaviazal mi oči. A potom...potom....Hroch zmizol, Reed ma roztočil, a vliekol niekam preč! Únos v priamom prenose!

On je strašná koťuha. Určite je členom sicílskej mafie a len sa tak nevinne tvári. Vláčil ma po cestách necestách, dokonca si vymýšľaľ, že: "Pozor stĺp. Pozor, schod!" A pritom tam žiadny nebol! Vyzerala som isto ako riadny pošuk. Nakoniec ma pustil nechal stáť, a že mám spievať hymnu...tak to už bolo na mňa po dvoch gin tonikoch trošku priveľa. Zrazu som tam stála sama, svet sa mi krútil. A bola som v takom tranze, že som si ten šál ani dole nedala. Zrazu sa Reed vrátil, ešte ma párkrát pootáčal, potiahol pár krokov a...

...dal mi dolu ten šál. Tám stál Nick s kapucňou na hlave (vyzerak ako okatý škrečok), v rukách mal tulipány, Charlie držala nejakú haluz, či čo to bolo a na lavičke za nimi stáli štyri poháre na sekt a dve sviečky. Vraj to je pohreb pre moju dvadsaťdvojku. Sviečky síce nehoreli, lebo fučalo ako hlúpe, ale boli. Romantika neuveriteľná. Vybozkávali ma, Reed ponalieval sekt a tak sme tam tak stáli v akomsi parku (fakt som bola dezorientovaná) a popíjali šampáňo.

Bola kosa, tak sme sa teda pobrali na električku. Nick niesol tú veľkú kyticu, čo najprv budila dojem haluze (poslal mi ju kamoš Iggy s priateľkou), ja som niesla tulipány, Charlie zvyšné dva poháre, vraj do výbavy. Všetci sme mali v ruke pohár so šampanským a...pohoda. Ľudia síce divno kukali, ale nikomu z nás to nevadilo.

Domov sme prišli totálne grogy, ale v super náladičke. Zdenku sme hneď nalepili na čestné miesto hneď na chodbe. Nech každý vidí. Prídite sa na ňu pozrieť, svedčí jej to tam!

Prajem všetkým, aby mali takých priateľov, ako mám ja. Takých, ktorí sú schopní vymyslieť takmer špionážny film, zahrať nevoľnosť na oskara, odísť skôr z koncertu, nehanbiť sa ísť po ulici so ženskou, ktorá chodí ako opitá a má na očiach šál, a to preto, aby ma potešili.

Charlie, Nick, Reed (v abecednom poradí) ĎAKUJEM! Nepamätám si lepšie narodeniny (aj keď to bolo o deň skôr).

streda 5. apríla 2006

Salvátor Živena alebo Aby ste vedeli, vo co go

Ak vám to náhodou ušlo, tak Jasper náš drahý mal narodeniny. Už dlho vopred mala štvorka nasadeného hmyza v gebuli, že čo mu podarúnkujeme. Po jednej chodbovej diskusií sme sa rozhodli, že skočíme do sexshopu, ktorý Charlie romanticky nazvala, že obchod. Tak sme sa jedného slnečného dňa stretli v jednom obchode blízko miesta, kde pracuje Charlie a Nick. Charlie bola oblečená ako panička manažérka, alebo také niečo, jednoducho veeeeery elegantná bola.

Vliezli sme dnu, ale teta predavačka v obchode nebola ani sexi, ani nápomocná a mali tam hrubé prd, aj keď všetko bolo veeeeľmi drahé.

Trolíkom sme sa teda odviezli k tomu, viete, čo je na Račku za zastávkou 39. Zastávka bola plná, všetci na nás čumeli a my sme s noblesou Fantastickej štvorke vlastnou vplávali dnu. Bol tam taký akýsi akože sexi vôňosmrad, z ktorého som sa mierne nafetovala.

Cez sekciu DVDčiek so samými genitáliami vycapenými na obaloch sme prešli dozadu k pultu a tam sme objavili JEHO. Salvátora Živenu (meno ale vymyslel Jasper). Oslovil nás a tak šiel potom s nami k nám domov.

Zoznámte sa, prosím, tu je. A v skutočnosti nie je taký škuľavý.



Z Jasperovho rozprávania sme zistili, že si získal sympatie nie len jeho vercajgu, ale aj sympatie Čechove. A to sme ani netušili, že si Jasper akurát kúpil ružovo-čierne tričko. Charlie bola nadšená, je totiž posadnutá zlaďovaním všetkého so všetkým. A Salvátor ladí s naším blogom. Jupííí....

utorok 4. apríla 2006

Chodbovica

Neviem čo nám to napadlo. Ale včera bol už druhý večer, čo sme mali chodbovicu. Stojíme v chodbe, medzi dverami a rozprávame. A všetkom možnom, problémoch, či radostiach života. Na chodbe, v stoji. Charlie včera v tureckom sede. Ešteže máme tú obývačku s hovníkom na hovenie.

nedeľa 2. apríla 2006

Tip na nedeľné popoludnie



Kam sa vybrať v nedeľu popoludní? Dilemu pri raňajkách vyriešili Bratislavské noviny. Na poslednej strane sme našli to pravé pre nás.


2.4. o 16:00 Popoludnie pre seniorov, dychová hudba: Veselá muzika zo Stupavy a Trio Bučkovcov. Bezplatné meranie tlaku a krvi. PKO, vstup zadarmo.

Už sa ideme vyfešákovať...Nech zapadneme.

sobota 1. apríla 2006

Bleskovka


Je polnoc z piatka na sobotu.Práve okolo mňa prešiel Reed len v spoďároch (som nevedela, že má také pekné brucho, ako grécky boh).

Exhibicionista sa nezaprie.

Ja si tu mierumilovne a nevinne sedím s Nickom na gauči a pozeráme Simpsonovcov a on toto. Síce sa tváril, že to preto, lebo bol v bare a je vyfajčený, pardon ofajčený a musel sa ísť vyzliecť na balkón, aby tu nesmrdel, ale my mu to nezožerieme.

Išiel totiž až podozrivo pomaly. Nás nezmýli.

A vrcholom tejto scény je, že vošiel k sebe do izby, pustil Other side od Red hot a začal spievať s nimi. Má v sebe síce niekoľko drinkov, ale normálne to nie je falošne ako divá sviňa! Dá sa to počúvať. Cmorík bol dnes síce lepší, ale...aj tak poteší.